Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História obce

    Potvorice

    Názov obce je starobylý a poukazuje na prítomnosť Slovanov s pohanskými zvykmi, ktoré si udržiavali dlho aj po prijatí kresťanstva v iných osadách. Potuorch – tak nazývali raní kresťania pohanské modly, pri ktorých vykonávali Slovania svoje kultové obrady. Názov obce prešiel niekoľkými vývojovými štádiami. V prvej písomnej zmienke sa obec spomína ako Potworich, ďalej Pothowarich, Pothoworich, ale aj Potuorch, čo je názov pohanskej modly. V roku 1348 sa obec nazývala Pathwaricz, v roku 1773 Potworicze, v roku 1920 Patvarovce a až v roku 1927 sa ustálil názov Potvorice. 
Prvá písomná zmienka o Potvoriciach je v listine Belu IV. z roku 1263, v ktorej daroval majetky benediktínom. Neskoršie boli majetky rádu odobrané kvôli sporu medzi Belom IV. a jeho synom Štefanom, v ktorých sa benediktíni postavili na stranu Belu IV. Štefan z pomsty daroval celé novomestské územie aj s Potvoricami vojvodovi Vavrincovi, sriemskemu bánovi. Benediktíni proti tomu protestovali, majetok získali späť na dva roky, ale iba do roku 1275, kedy sa pánom stal opäť Vavrinec. Tento spor sa ťahal dlhé roky. Nakoniec v roku 1365 potvrdil kráľ Ľudovít Veľký majetok Vavrincovi a benediktíni si už nikdy nenárokovali toto územie. Neskôr patrili Potvorice mocnému oligarchovi Považia, Matúšovi Čákovi, a jeho nástupcom – zemepánom (Ruttkay, Bársony, Csáky, Jeszensky a i.).
V roku 1715 mala obec 2 mlyny, 25 poddaných a 11 želiarskych domácností. V roku 1753 bývalo v obci 58 rodín. V roku 1787 stálo v obci 47 domov, v ktorých bývalo 369 obyvateľov. V roku 1813 obrovská povodeň na Považí zmietla obce zo zemského povrchu. Ľudia si zachránili holé životy na stromoch a vyvýšených miestach. Po 15 rokoch po povodni, teda v roku 1828, bolo v obci 46 domov a 316 obyvateľov.

    V 19. stor. sa už len ojedinele vyskytovali hlinené domy s valcovou slamenou strechou. Hospodárske stavby boli za obytnou časťou vo dvore, s ktorou mali spoločnú valcovú strechu. V miestnostiach bola hlinená dlážka, ale pôvodné otvorené ohnisko v pitvore bolo prestavané na sporák. Dominantný charakter obce tvorila murovaná zástavba z 2. tretiny 19. stor. Typickými boli trojpriestorové domy s pôdorysom v tvare písmena L a domy so štvorcovým pôdorysom s manzardou, pod tvrdou krytinou.
Väčšina obyvateľov sa živila poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a včelárstvom. Počas dlhých zimných večerom ženy vyšívali čepce, rukávce a zástery. Obec nemala vlastný kroj, preto sa pri slávnostných príležitostiach používal piešťanský kroj. V 19. stor. a 1. pol. 20. stor. bola rozšírená výroba paličkových konopných a cvernových čipiek. Z roku 1894 pochádza čipkársky vzorník Bety Kúničky.
V roku 1876 už mohli Potvoričania cestovať vlakom z neďalekej železničnej stanice Brunovce, čo prispelo k zvýšeniu úrovne občanov a styku pri výmene a predaji tovarov. Obec mala už v roku 1876 rímskokatolícku školu, v ktorej sa vyučovalo v slovenskom jazyku. V roku 1895 sa z nej stala obecná škola. V roku 1905, v období silnej maďarizácie, aj deti z Potvoric sa museli učiť maďarské verše, ktorým vôbec nerozumeli. Tento stav trval do roku 1918. V tomto roku bol založený aj ŠM a v roku 1951 JRD.

    S obcou Potvorice sa spája aj veľmi dôležité nálezisko, najstaršie známe na Slovensku. Začiatkom roku 1961 pri vyhlbovaní základov rodinného domu objavil M. Páleník asi 40 cm pod dnešným povrchom skupinu včasnoslovenských žiarových hrobov lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, ranoslovanského pohrebiska z 5. – 6. stor. V západnej časti stavby bolo nájdených 11 ručne formovaných nádob – popolníc s obsahom nedohorených ľudských zvyškov. Pôvodne boli popolnice pravdepodobne prekryté mohylovým násypom. Z prvých 4 urien sa zachovali len fragmenty a zvyšných 7 je uložených vo Vlastivednom múzeu v Novom Meste nad Váhom. Medzi týmito nálezmi sa nachádzal aj materiál žiarového hrobu lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej – amfora, torzo menšej amforky, črepy kónickej šálky, črepy misy a bronzová ihlica. V roku 1985 a 1986 sa našli 2 popolnice lužickej kultúry – amforovité vázy, ktorých bližšie náleziskové okolnosti nie sú známe.

 


 

dnes je: 15.12.2017

meniny má: Ivica

RKC, Farnosť Považany FC

webygroup
ÚvodÚvodná stránka